Aj tento rok sme 23. Augusta vyrazili smer Poľsko. Išli sme sa zabehnúť náš klasický firemný polmaratón v poľskom meste Walbrzych. Samozrejme aj tentokrát visela vo vzduchu otázka. “Aké to bude?” Vedeli sme, že trasa bude kopcová a bežia sa tri sedemkilometrové okruhy. Zaujímavejšie na tomto polmaratóne je to, že pri ceste tam a pri organizácií, vždy niečo zvláštne a nezabudnuteľné zažijeme. Čakali sme preto v napätí od momentu kedy sme sa v Bratislave naložili.
Prvý zážitok sme mali pri preberaní štartových čísiel, kde tričká, ktoré boli pribalené k štartovým balíčkom a ktoré mali veľkosť XL boli všetkým malé. To sme ale netušili, že veľký zážitok sa ešte len chystá.
Pri príchode do hotela nám recepčná oznámila, že v hoteli majú svadbu a preto je hotelová reštaurácia zatvorená. Ak však chceme, jedlo nám uvaria, ale jesť by sme ho mohli na terase pod slnečníkmi. Bolo celkom chladno, ale zhodli sme sa na tom, že bežci jedia cestoviny a tie tam dokážeme zjesť. Netušili sme, že porcia cestovín bude trvať uvariť hodinu a pol. Ale čo, najedli sme sa a hneď sme boli spokojnejší. Výhoda toho, že v hoteli bola svadba a toho že sme sedeli na terase bola, že svadba mala pripravený na terase program v podobe ohňovej show. Takže sme mali cestoviny aj s programom. Niekto z nás vtipne poznamenal, aby sme si dali pozor na účet, že nám ju započítajú. Nestalo sa tak.
Ďalšie ráno to začalo. Tesne pred štartom dážď. Sedeli sme v aute aby sme nemokli vonku a odpočítavali sme minúty do štartu. Nakoniec sme sa odhodlali a išli sme sa rozbehať a rozcvičiť.
Zaznel výstrel a začali sme ukrajovať prvé metre bežeckého okruhu. Bežcov popri trati každý rok sprevádzajú hudobné skupiny a každé tri kilometre sú občerstvovacie stanice.
Po dobehnutí sme si vypočuli pozvanie na bedňu. Bolo z toho tretie miesto pre skupinku zo Slovenska. Vyšplhali sme sa na tribúnu a prebrali si ceny.
Prvá verzia
